Ako to u nás (ne)funguje

Autor: Lucia Deutschová | 5.6.2013 o 16:47 | (upravené 5.6.2013 o 17:10) Karma článku: 9,90 | Prečítané:  750x

Osobná skúsenosť s postupom polície pri riešení prípadu tzv. vtáčej kriminality. Osoby v tomto príbehu nie sú vymyslené. Podobnosť s realitou nie je náhodná. Bohužiaľ.

Nález uhynutých chránených druhov vtákov - kane močiarnej a straky obyčajnej, spolu s uhynutým zajacom, ktorého ružové zafarbenie indikovalo použitie jedu, oznámil môj kolega tým z nás, ktorí vykazujú známky záujmu o problematiku vtáčej kriminality a teda by sme ho mohli odbremeniť od nepríjemných úkonov spojených s dokumentovaním, oznamovaním a riešením prípadov spadajúcich do tejto kategórie. Jeho e-mailová správa obsahovala informácie o lokalizácii nálezu, podľa ktorých sme locus delicti poľahky našli i na druhý deň, kam som sa vybrala so zástupcom Štátnej ochrany prírody (ŠOP).

Cestu na lokalitu nám spríjemňovalo viac ako hlučné správanie sa ložísk služobného automobilu štátnej organizácie, ale boli sme vďační i za to. Stáva sa totiž aj také, že ŠOPkári peniaze na pohonné hmoty jednoducho nemajú a tak nemôžu ani nikde chodiť. Až kým nenadíde nový mesiac s novým prídelom finančných zdrojov pre túto finančne aj personálne značne podvyživenú organizáciu. Po príchode na lokalitu sme našli všetko, čo kolega spomínal vo svojej správe. Ba ešte aj čosi viac - uhynutú samicu kane močiarnej, nedávno zosnulú líšku s vypĺznutým, vydutým bruchom a zvyšky ďalšieho zajaca. Áno, sú to špiny. A áno, sú za tým poľovníci - to je môj názor. Pretože kto iný má dôvod rozhadzovať otrávené návnady po revíri a riskovať potýčku s poľovnou strážou len preto, že chce otráviť „škodnú"1?

Všetko sme starostlivo dokumentovali. To už boli na mieste JOJkári a prvá policajná hliadka - oboch sme volali ihneď po príchode na miesto a overení nálezu. Nuž sme sa z obhliadky širšieho okolia ponáhľali naspäť k miestu nálezu, kde parkovali všetky autá. Než sme sa stihli vrátiť, policajné auto bolo fuč. Redaktor TV JOJ nás upokojil - vraj mu predtým než odišli oznámili, že príde iná hliadka. Prišla. Akurát keď sme dokončili rozhovor pre Kriminoviny. Príslušník z druhej hliadky bol priateľský - oznámil nám, že nevedeli poriadne, kde sa miesto nálezu nachádza a že teraz, keď už vedia, tak zistili, že územie nepatrí do ich kompetencie a prídu ďalší. Aj tí prišli. Dve služobné vozidlá. Škoda, že keď som pri nahlasovaní prípadu cez 158 chcela uviesť presné GPS koordináty, vysvitlo, že im budú zbytočné, pretože ich nemajú ako využiť. Pochopila som - mizerná úroveň materiálneho zabezpečenia bola citeľná po zvyšok času stráveného v spoločnosti milých pánov v uniformách.

Samozrejme som počítala s tým, že takéto prípady neriešia pravidelne, nuž som im okamžite poskytla informáciu, že sa jedná o súbeh trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona (straka ako poľovná zver usmrtená mimo doby lovu, nedovoleným spôsobom lovu) s prečinom porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 (spoločenská hodnota nájdených vtákov presahuje výšku škody 2666 eur). Rovnako som ich informovala, ako funguje karbofurán, kto si myslíme že ho využíva, na aké účely a poskytla som im svoju verziu rekonštrukcie prípadu. Musela som ich tiež ubezpečiť, že postávanie nad kontaminovaným zajacom neohrozí ich zdravie (napriek tomu, že som o tom nebola presvedčená).

Potom to začalo - tvrdili, že pre kadávery príde Štátna veterinárna správa, ktorá si dôkazy zaistí a zabezpečí ich analýzu. Ok, nezvyčajný postup, ešte som taký nezažila. Nuž ale keď páni policajti tak dohodli, prosím, niečo sa naučím. Nasledovala séria telefonátov a dohadovačiek. Útržky dialógov mi pomohli pochopiť, že štátni príslušníci netušia, s čím majú dočinenia, ani ako sa to má riešiť. Veľmi sa čudovali, že by sa rovnaký spôsob travičstva využíval vo viacerých oblastiach na Slovensku, alebo že by mali poľovníci nenávidieť dravce. Napokon nám bolo oznámené, že teda „tá pani z veteriny nepríde" a že by sme to mali zabezpečiť my. Nebudem popisovať tortúru vysvetľovania, aký je problém s hradením nákladov, že teda potrebujem aspoň poverenie a že by si mali zdochliny ako dôkazy zaistiť oni.

Policajti nezhotovili z miesta činu ani jeden záber. Na moju otázku, či si nechcú nález zdokumentovať predtým, než pozbieram mŕtvoly do vriec, zaznela odpoveď: „Veď vy ste to nafotili." V toľkú dôveru som ani nedúfala. Naložila som úbohé mŕtvolky do vriec a vrecia do auta.

Po dvoch hodinách na mieste činu sme sa pobrali na oddelenie, v zmysle vzájomnej dohody, že tam spíšeme trestné oznámenie. Jedno auto strážcov zákona, druhé auto strážcov zákona a za nimi my. Asi po jednom kilometri auto, ktoré sme sledovali, zastalo na krajnici cesty. Po tom, ako z neho vystúpil nám už známy poliš, som zavtipkovala, či nám ide dať pokutu za prekročenie rýchlosti. Pobavilo ho to. Oznámil nám, že prídu ešte ďalší kolegovia, o ktorých nevedel, tak že na nich počkáme. No veď prečo nie, beztak sme nemali v ten deň nič na práci... či? Onedlho sa objavilo bielo-zelené terénne vozidlo, v ktorom sedeli dve osoby opačného pohlavia a zastalo pri nás. Kráčali k nám - vystúpili sme i my. Dobre vyzerajúca tridsiatnička na dvadsaťcentimetrových podpätkoch, košíkmi veľkosti Dé a košieľkou, ktorá budila dojem, že bola zakúpená v detskom oddelení, viac rozopnutá ako zapnutá, na nás vytasila okrem iného aj informáciu, že teda ona je z kriminálnej polície a nech jej porozprávame, čo sa vlastne stalo. Bola veľmi milá. Napriek tomu som ju poprosila, či nebude stačiť, že to celé zopakujeme na oddelení, kam máme práve namierené. Zatvárila sa prekvapene, dobrácky pokarhala kolegov, že nevedela kam ideme a napokon sa celá naša karavána opäť pohla správnym smerom.

Policajná stanica dýchala komunizmom a prázdnotou - absentovali dokonca štátne symboly, ts ts ts. Dáma z kriminálky najprv chvíľu hľadala svoju kabelku, do pátrania boli zapojení aj ostatní kolegovia, asi také zahrievacie kolo pred naším prípadom. Potom si zapísala meno, priezvisko a dátum narodenia mňa i kolegu zo ŠOPky, odkiaľ sme, kam odnesieme kadávery na rozbor, zosumarizovali sme si aké živočíchy boli nájdené uhynuté. Potom sa chvíľu s kolegom, povereným spísaním oznámenia, dohadovali na správnej formulácii faktov, pri čom ma prepadla neodolateľná túžba oboch izolovať od klávesnice (ktorá trpela písaním v štýle chromého ďatľa) a spísať všetko korektne, zrozumiteľne a úhľadne. Potom sa dáma ospravedlnila, že musí ísť pre dcéru do škôlky a odišla. Myslím, že bola v celom procese nenahraditeľná - napokon, tak ako ostatní príslušníci.

Do zápisu bolo treba uviesť výšku škody. Spoločenskú hodnotu kane močiarnej som vedela, strakou som si nebola istá. Nuž, vravím, nič to, pozrieme na internete platnú vyhlášku. No určite - ešte to tak, aby na policajnej stanici o internete chyrovali.

Po tom, čo ma stálo nemálo úsilia presvedčiť policajta o správnom výklade paragrafu, týkajúceho sa pytliactva, aby aj tento trestný čin zahrnul do zápisu, bolo dielo dokonané. Snažila som sa urobiť maximum pre to, aby som sa nemusela hanbiť za to, čo podpisujem. Pobavil ma štýl, akým bolo oznámenie napísané (prívlastky číselných koordinátov rozpísané slovne, gramatické chyby, nepresnosti a pod.) a nie len preto som ho „s radosťou" podpísala. Svoju šifru som umiestnila aj na potvrdenie o podaní trestného oznámenia, z ktorého mi nechali jeden originál. Spýtala som sa, či by som mohla dostať kópiu samotného trestného oznámenia. „Nie" - znela odpoveď. Musela by som vraj vyplniť samostatné tlačivo - žiadosť, ktorá by najprv musela byť schválená nadriadeným pracovníkom a až potom by mi MOŽNO požadovanú kópiu vydali. Nič to, ostalo mi v pamäti. Upokojil ma tiež prísľub, že o začiatku a priebehu vyšetrovania budem informovaná. Ešte sme im dali tie naše fotky.

Smutné okolnosti, ale napriek tomu sme sa s kolegom zo ŠOP celú cestu domov smiali. Veď bolo na čom.

Epilóg

Od prípadu uplynuli dva mesiace. Prišlo mi oznámenie o začatí trestného stíhania. Obdržala som tiež telefonické predvolanie na policajnú stanicu, za účelom doplnenia výpovede - vraj je to formálny postu, ktorý musí byť dodržaný a ide len o môj podpis - všetky potrebné údaje budú použité z trestného oznámenia. Potulky Slovenskom môžu mať aj takéto milé dôvody. Výsledky z analýzy nájdených kadáverov vraj stále nemajú, pretože ich polícia ešte nezaplatila. Tieto výsledky považujem za najdôležitejší dôkaz v celom vyšetrovaní. Aj som im to povedala. No ale čo oni zmôžu. Na doplnenie výpovede som sa dostavila - zbytočne, pretože im vraj tesne pred mojím príchodom vypadol prúd, netušia kedy nabehne a preto nie je možné výpoveď spísať. Prisľúbili mi poslať podklady e-mailom, nuž dúfam, že z neba nezačnú na tú ich zúboženú budovu padať traktory predtým, než to stihnú.

 


1 Škodná zver sú zvieratá v nemilosti, považované za predátorov poľovnej zveri, či už opodstatnene, alebo na základe absolútne ničím nepodložených dojmov. Do tejto skupiny sú spravidla radené dravce, sovy a iné vtáky, kuny, túlavé psy a mačky. Sú nenávidené, zatracované a v revíri neželané. Dôvodom je podozrenie, že môžu negatívne ovplyvniť stav poľovnej zveri natoľko, že nebude na čo strieľať. Skutočne desivá predstava. Pre mnohých je v prípade dravcov a iných legislatívne chránených vtákov, riešením ich likvidácia nezákonným spôsobom, za ktorý môže hroziť trest odňatia slobody na dva roky - odstrel, odchyt, otravy. Je pochopiteľné, že človeku, ktorý sa k takýmto primitívnym praktikám uchýli, sotva niekto vysvetlí, že pomenovanie myšiaka lesného či sokola myšiara pramení v ich záľube chytať drobné zemné cicavce, nie zajace či bažanty. Rovnako by zrejme nepochopil, že ak by v prírode predátor znížil stav populácie svojej koristi natoľko, že ohrozí jej existenciu, šiel by sám proti sebe. V prírode je spravidla veľkosť populácie predátora v priamej úmere s veľkosťou populácie koristi. Ak sa niektoré z týchto pravidiel poruší, niečo nefunguje - najčastejšie je problém v intenzívne využívanej krajine, z ktorej vymizli remízky, vetrolamy, rozdrobené políčka, pasienky a podobné lokality, významné pre zver z hľadiska rozmnožovania, úkrytu, potravy. Zabíjaním dravcov sa zvyšovanie stavu poľovnej zveri určite zabezpečiť nepodarí. Tak ako sa strieľaním kormoránov nepodarí dosiahnuť zvýšenie stavu rýb, ktorých prirodzené prostredie bolo drasticky pretvorené napriamovaním vodných tokov, spevňovaním brehov, odstraňovaním brehových porastov vrátane koreňového systému. Ale to je už iná téma.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?