Pivo bez cigarety? Veru áno

Autor: Lucia Deutschová | 1.2.2014 o 21:46 | (upravené 2.2.2014 o 9:48) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  926x

Nemám rada priestory, v ktorých sa fajčí. Dôvody sú predovšetkým zdravotné. Odpor voči fajčeniu mi znemožňuje návštevu mnohých koncertov či diskoték, ale aj veľa stretnutí s priateľmi. Akokoľvek ma to mrzí, musím selektovať.

Prednedávnom som sa vrátila z Londýna. Obľubujem scénu, ktorej sa hovorí nezávislá. Kamarát nás zobral do podniku, ktorý spadal do tejto kategórie, práve koncertovala nejaká punková kapela a okolo nás posedávali a postávali výstredne poobliekaní ľudia. Skoro ako u nás. Podstatný rozdiel však bol, že v tomto podniku, ktorý by staršie generácie nazvali pajzlom, sa vôbec nefajčilo. Keď píšem vôbec, tak myslím vôbec. Nie ako v Rakúsku, kde sa v podnikoch síce všade vynímajú notoricky známe, obrovské svetielkujúce piktogramy, ale ich význam akoby návštevníkom týchto priestorov ostával skrytý, pretože zákaz s chuťou porušujú. To považujem za hlúpe a sebecké, nie len v Rakúsku, ale kdekoľvek, aj na Slovensku. Angličania sú teda disciplinovanejší. Možno je to preto, že striktný zákaz fajčenia majú v legislatíve zakotvený už od júla roku 2007, zatiaľ čo rakúske právne normy boli sprísnené o takmer dva roky neskôr. Rada by som tiež podotkla, že londýnsky podnik praskal vo švíkoch. Argumentácia o znížení tržieb po zavedení zákazu stojí na vratkých nohách, pretože (vychádzajúc z predpokladu neutíchajúceho dopytu zákazníkov po návšteve podnikov) ak je zákaz generálny, nemôže jeho zavedenie ovplyvniť vzájomnú konkurencieschopnosť zariadení.

Ako je to u nás?

Pamätám si, že keď som bola dieťa, bolo dovolené fajčiť úplne všade - vo vlaku, v reštaurácií, na pôde verejných inštitúcií, fajčenie bolo častejšie aj v domácnostiach. V porovnaní s minulosťou bol vďaka legislatívnym zmenám zoznam miest bez zákazu fajčenia významne zredukovaný. Iste, môžeme sa spýtať, či je na mieste, že štát chce prikazovať majiteľom prevádzok, či sa v ich podniku fajčiť má alebo nemá. Ak sa v podniku niekomu nepáči, nech tam nechodí. „Ak si chcete vychutnať priestor bez cigariet, choďte do cukrárne, nie do hudobného klubu." - ďakujem pekne za také duchaplné a nanajvýš nápomocné odporúčanie, ktorého sa podobní ako ja dočkali na sociálnej sieti. Keď nie je vytváranie bezpečného prostredia (aj zo zdravotného hľadiska) pre návštevníka v záujme prevádzkovateľa zariadenia, musí byť v záujme štátu a teda zákaz je na mieste.

Od roku 2004 platí Zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Ostatná novela zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2013. Zákon v úplnom znení môžete nájsť napríklad na stránke jaspi.justice.gov.sk. V stručnosti, náš zákon nestanovuje povinnosť úplného zákazu fajčenia v baroch a reštauráciách, ergo, v zmysle základných pojmov zákona, v zariadeniach spoločného stravovania. Zarážajúci je fakt, že návrh na takú úpravu zákona, ktorá by úplný zákaz zabezpečila, sa v Národnej rade ocitol dvakrát - v máji 2009 a v januári 2010, avšak ani v jednom prípade nebol schválený. Prečo? Obava zo zníženia tržieb, tlaky lobistických skupín? Každopádne škoda, mohol byť pokoj. Samostatnou kapitolou je samozrejme kontrolný mechanizmus a vymožiteľnosť práva už pri súčasnom stave.

Otázkou zákazu fajčenia sa zaoberám ako človek, ktorého sa bezprostredne týka. Osvojila som si vyjadrenia, že fajčenie, tak aktívne ako aj pasívne, môže byť príčinou vzniku nádorových, ale aj iných ochorení. Na Slovensku ale predsa existuje niekoľko organizácií, ktorých predmetom činnosti je napríklad starostlivosť o ľudí postihnutých rakovinou. Možno ich kampane ušli mojej pozornosti, ale aktivity lobujúce za lepšiu legislatívu som zo strany týchto organizácií akosi nezaznamenala napriek tomu, že prevenciu vzniku zdravotných problémov považujem za rovnako dôležitú, ak nie dôležitejšiu, ako ich liečbu.

Zástancovia fajčenia argumentujú, že predsa zdraviu neškodí len nikotín, ale aj iné voľne dostupné návykové látky a neduhy ako alkohol, kofeín, teín, dokonca nechránený sex alebo čokoláda. Domnievam sa však, že človek oddávajúci sa týmto slastiam na verejnosti, až na extrémne prípady, stavia do bezprostredného ohrozenia predovšetkým svoje zdravie, nie zdravie ľudí, ktorí ho obklopujú. A v tom vidím významný rozdiel. Ak si chce niekto vdychovaním karcinogénnych látok dobrovoľne ničiť zdravie, tak prosím. Ale mohol by tak robiť bez toho, aby následky jeho konania ohrozovali ostatných a na dosiahnutie tohto cieľa je najúčinnejším nástrojom nepochybne legislatíva.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?